Poslednou ceremóniou nás sprevádzal spln v škorpiónovi a svit mesiaca bol magický. Priebeh bol miernejší, počas noci som chvíľu zvažovala, či si nepôjdem pridať viac medicíny, ale telo si povedalo, že nateraz mi stačí.
Celý večer sa niesol v kľudnom a pozitívnom duchu. Keď medicína začala účinkovať, opäť sa mi otvorilo svetlo, do ktorého keď som vstúpila, moje telo zaplavila triaška. Nie však celé telo, ale iba od pása dole – najviac panvovú oblasť a nohy.
Bolo to veľmi silné a intenzívne, no dôverovala som procesu a medicíne. V duchu som si vravela a takisto aj išla do noci so zámerom, aby medicína doliečila čo treba. Predsa len, ona sama najlepšie vie, čo moje telo potrebuje. Aj keď ma strach chcel objať a ja som sa bála, že už nikdy neodíde, po chvíli som sa ho zbavila a on sa rozplynul.
Počas triašky som znova pocítila prítomnosť bytostí, ktoré pri mne stáli a zaujato skúmali celé moje telo. Cítila som zvláštny a pomerne intenzívny tlak v hlave, pocitovo akoby mi ju niečo zatláčalo do zeme stále hlbšie a hlbšie. Potom som cítila koleno a žalúdok. Svoju pozornosť sústredili najviac práve na žalúdok a ja som cítila, ako v ňom medicína pracuje. Vo vnútri som videla krútiaceho sa hada, ktorý ďalej vlnivo prelieza telom a všetkými jeho orgánmi.
Postupne začali prichádzať obrazy. Prvý bol v spojitosti s mojou mamou. Videla som jednu našu hádku a vtedy som sa silno rozplakala a prosila o odpustenie. Pocítila som k nej hlbokú lásku a úctu, bolo mi veľmi ľúto všetkých škaredých slov, ktoré som jej v minulosti povedala. Úplne som sa vcítila do role matky a videla naše hádky z jej uhla pohľadu.
Vízie a obraz posvätného kameňa
Ďalej prišiel na rad môj otec a sestra. Ayahuasca mi povedala, že moja sestra je veľmi stará a múdra duša a že nás toho ešte veľa musí naučiť. Následne sa mi premietali naše rodinné hádky a konflikty, ktoré vyvrcholili očistným plačom. Priniesol mi odpustenie – sebe i mojim najbližším.
Vyplavil zo mňa von všetky tie nánosy emócií a ja som mohla pocítiť úľavu, pretože za predošlých nocí sa mi veľmi plakať nedalo, stále sa ma to držalo.
Prišla ku mne jedna spomienka, ako sme sa raz s našimi boli pozrieť v Čechách na jeden obrovský kameň vo vnútri kaplnky. Chrbtom sme sa oň opierali a nasávali z neho energiu.
Keď ma sem medicína priviedla, stále som sa pýtala: „Prečo tento kameň? Čo tu robíme?“ – no odpoveď mi neprišla. Na konci vízie ma ten kameň pohltil do seba.
Mama mi neskôr poslala fotky, boli sme tam v roku 2009 – u Svatého Kámene v južných Čechách (obec Dolní Dvořište). Je to pútnické miesto, kde okrem kaplnky stojí kostol zasvätený Panne Márii Snežnej. Spomínaný kameň je prasknutý a obostavaný kaplnkou.
Podľa legendy sa okolo roku 1500 na tomto kameni zjavila pastierom Panna Mária sprevádzaná anjelmi. Tí sa údajne pri veľkom záblesku postarali o rozdelenie kameňa na dve časti. Bolo pre mňa zaujímavé, že sa mi ukázala práve takáto vízia, kde bolo spojenie s Pannou Máriou rovnako ako pri tretej ceremónii.
Uzavretie a prijatie minulých vzťahov
Ďalším obrazom bol opäť môj bývalý priateľ, naša spoločná dovolenka a rôzne ďaľšie spomienky. Zrazu som ho uvidela ako takú ubolenú dušu, ktorá tiež potrebuje len lásku. Cítila som súcit a všetko zlé sa na okamih rozplynulo. Potom sme sa ocitli v našom starom byte. Stál uprostred kuchyne a vyzeral veľmi smutne.
Prišla som k nemu, objala ho na rozlúčku a poslala mu lásku. Potom som vyšla z bytu a kráčala smerom k hlavnému vchodu. Pomaly som otvorila dvere a keď som vyšla von a zavrela ich za sebou, nejaká sila zo mňa vytiahla všetko zlé s ním spojené. Doslova z celej zadnej časti tela od chrbta sa odo mňa odtrhol čierny mrak a všetko tam ostalo za mnou. Zhlboka som sa nadýchla a vykročila dopredu ako slobodný človek.
Bolo to niečo neopísateľne silné, pretože od tohto momentu sa vo mne konečne daná téma uzavrela a moju dušu prestala ťažiť. Myseľ sa k nemu prestala vracať a pocítila som obrovskú úľavu a ľahkosť bytia.
Ďalšie vízie boli déjà vu, nevedela som však, či sú realitou alebo snom. Aya mi pošepkala, že sú to moje dávne sny, no zároveň spomienky na minulé životy, ktoré sa mi občas premietajú do snov.
Pri icaros som pre zmenu ležala a vyslovene si užívala krásu liečivej energie. Mala som plnú dôveru v to, že fungujú a liečia moje telo. Cítila som to v každej jednej bunke a zažívala pritom hlboký mier a pocit šťastia.
Mojou poslednou víziou noci bolo utrpenie našej planéty. Videla som plakať stromy a zvieratá trpieť. Počula som, ako ma k sebe volajú, aby som im pomohla. Zaplavil ma ťažký smútok a skľúčenosť z toho, ako ľudia tejto Zemi ubližujú, ako rúbajú stromy a ničia prírodu, ako týrajú zvieratá. Všetko utrpenie bolo vo mne, na mojich pleciach a musela som znova plakať.
