✧ Poznámka: Tento text vychádza z mojej osobnej skúsenosti a nie je odporúčaním ani návodom na užívanie psychotropných látok.
Poslednou ceremóniou nás sprevádzal spln v škorpiónovi a svit mesiaca bol magický. Oproti predchádzajúcim nociam bol tentoraz priebeh pokojnejší. Chvíľu som dokonca zvažovala, či si nepôjdem pridať viac medicíny, ale nakoniec som mala pocit, že mi stačí presne to, čo som dostala.
Celý večer sa niesol v kľudnom a pozitívnom duchu. Keď medicína začala účinkovať, opäť sa objavilo jasné svetlo. V momente, keď som mala pocit, že doň vstupujem, začala sa mi triasť spodná polovica tela, najmä panva a nohy.
Bolo to veľmi silné a intenzívne, no dôverovala som procesu a medicíne. V duchu som si vravela a takisto aj išla do noci so zámerom, aby medicína doliečila čo treba. Predsa len, ona sama najlepšie vie, čo moje telo potrebuje. Aj keď ma strach chcel objať a ja som sa bála, že už nikdy neodíde, po chvíli som sa ho zbavila a on sa rozplynul.
Počas triašky som znova vnímala prítomnosť bytostí, ktoré akoby pozorovali moje telo. Cítila som silný tlak v hlave a neskôr sa moja pozornosť presunula do žalúdka. Vo vízii sa tam objavil had, ktorý sa vlnivo pohyboval ďalej mojím telom.
Postupne začali prichádzať obrazy. Prvý bol v spojitosti s mojou mamou a jednou z našich hádok. Rozplakala som sa a po prvýkrát som tú situáciu akoby videla aj z jej strany. Spolu s tým prišla silná ľútosť nad niektorými slovami, ktoré medzi nami v minulosti zazneli, ale zároveň aj veľká láska.
Nasledovali ďalšie obrazy spojené s rodinou. Niektoré konflikty sa mi prehrávali znovu, tentoraz však bez potreby rozhodnúť, kto mal pravdu a kto nie. Jednoducho som plakala a odpustila.
Plač zo mňa dostal von všetky tie nánosy emócií a po chvíli prišla úľava.
Vízie a obraz posvätného kameňa
Uprostred toho všetkého sa mi zrazu vynorila zvláštna spomienka.
Bola som opäť dieťa a s rodinou sme stáli pri obrovskom kameni vo vnútri malej kaplnky v Čechách. Pamätala som si, ako sme sa oň chrbtom opierali.
Vo vízii som sa na toto miesto vrátila a stále som sa pýtala:
Prečo práve tento kameň? Prečo som tu?
Žiadna odpoveď neprišla.
Na konci ma kameň jednoducho pohltil.
Až neskôr som sa mamy pýtala, kde sme vlastne vtedy boli. Poslala mi fotografie z roku 2009 a zistila som, že išlo o pútnické miesto Svatý Kámen pri Dolním Dvořišti v južných Čechách.
Okrem kaplnky tu stojí aj kostol zasvätený Panne Márii Snežnej. Samotný kameň je rozdelený na dve časti a kaplnka bola postavená priamo okolo neho.
Ku kameňu sa viaže stará legenda. Podľa nej sa na tomto mieste okolo roku 1500 mala pastierom zjaviť Panna Mária sprevádzaná anjelmi. Legenda hovorí, že pri veľkom záblesku došlo k rozdeleniu kameňa na dve časti.
Práve tento detail ma zasiahol najviac.
Počas tretej ceremónie sa v jednej z mojich vízií objavila ženská postava pripomínajúca Pannu Máriu. O dve noci neskôr sa mi bez akéhokoľvek zámeru vynorila dávna spomienka na miesto, ktoré som navštívila ako dieťa a o ktorom som si dovtedy takmer nič nepamätala.
A teraz som zistila, že aj ono bolo spojené s rovnakým symbolom.
Neviem, či medzi týmito obrazmi existovala nejaká hlbšia súvislosť. Možno moja myseľ jednoducho vytiahla starú, takmer zabudnutú spomienku a pospájala ju s tým, čo som prežívala počas predchádzajúcich nocí.
Ale práve tá zvláštna zhoda a moja neschopnosť jednoznačne si ju vysvetliť ma na tom fascinujú.
Uzatvorenie minulého vzťahu
Neskôr sa otvorila aj téma jedného minulého vzťahu.
Tentoraz som však nevidela iba vlastnú bolesť. Vo vízii som toho človeka vnímala ako niekoho, kto si so sebou takisto niesol vlastné zranenia a trápenia. Na chvíľu vo mne namiesto hnevu zostal iba súcit.
Potom som sa ocitla v našom niekdajšom byte. Stál uprostred miestnosti a pôsobil veľmi smutne. Prišla som k nemu, objala ho na rozlúčku a potom som odišla.
Kráčala som ku vchodovým dverám, otvorila ich a vyšla von. Keď som ich za sebou zatvorila, vo vízii sa odo mňa odtrhol veľký čierny mrak a zostal na druhej strane dverí.
Zhlboka som sa nadýchla a pokračovala ďalej.
Bol to jeden z najsilnejších obrazov celej noci, pretože predstavoval veľmi jasný koniec určitého obdobia mojej minulosti.
Posledné obrazy
Neskôr sa objavili zvláštne déjà vu a fragmenty snov. Počas samotného zážitku som ich vnímala ako možné spomienky na minulé životy. Dnes neviem, čo presne boli, a nechávam tú otázku otvorenú.
Pri icaros som už iba ležala a počúvala.
Tentoraz som nič neanalyzovala. Hudbu som vnímala celým telom a cítila pri nej hlboký pokoj. Po predchádzajúcich nociach plných napätia, strachu a snahy mať celý zážitok pod kontrolou bolo zvláštne príjemné jednoducho ležať a nechať zvuk prechádzať cez seba.
Posledná vízia však priniesla úplne inú emóciu.
Bolo ňou utrpenie našej planéty. Videla som plakať stromy a zvieratá trpieť. Počula som, ako ma k sebe volajú, aby som im pomohla. Zaplavil ma ťažký smútok a skľúčenosť z toho, ako ľudia tejto Zemi ubližujú, ako rúbajú stromy a ničia prírodu, ako týrajú zvieratá. Všetko utrpenie bolo vo mne, na mojich pleciach a musela som znova plakať.
A tým sa moja posledná noc s ayahuascou pomaly skončila.
