Tretia ceremónia
Večer som mala strednú dávku medicíny a prežila som veľmi intenzívnu a nádhernú ceremóniu.
Všetko to začalo farbami, nádhernými vzormi a obrazmi, ktoré po chvíli vystriedalo svetlo. V diaľke, kdesi v rohu som zahliadla jasne žiarivé biele svetlo. Najprv bolo iba malou guličkou. Postupne sa ku mne približovalo stále bližšie a bližšie a ja som doň nakoniec vstúpila. V tom momente som sa ocitla v inej dimenzii.
Tu už na mňa čakali rôzne bytosti, ktoré so mnou po celý čas komunikovali a sprevádzali ma. Učili ma rôzne veci o živote a o mne. Na začiatku ma u seba privítali a pozdravili ma, následne ma vyzvali na cestu do môjho vnútra. Neustále mi pritom opakovali, že všetko je v poriadku, že som v bezpečí a nemusím sa ničoho báť. Vniesli do mňa nesmierne nádherný pokoj.
Keď mi neskôr prišlo zle (čo bolo presne vo chvíli, keď som niekoho iného začula vracať), snažila som sa nasilu vyvracať aj ja. Nahla som sa nad vedierko a strčila si prsty do krku. V tom ma ale aya hneď stopla a povedala mi, nech s tým okamžite prestanem. Nesmiem to siliť, pretože je na to ešte čas.
Uvedomila som si, že tak isto je to aj v živote. Nemám nič robiť na silu a tlakom, ale musím veci nechať viac plynúť a otvoriť sa dôvere. Robiť veci iba podľa seba, tak, ako to cítim ja. Nepozerať sa stále na ostatných a neklásť ich názory nad svoje vlastné.
Nájdi svoj stred !
„Potrebuješ sa sústrediť viac na seba, nájsť svoj vlastný stred a uzemniť sa – a práve toto uzemnenie a nájdenie vlastného stredu je to, čo je pre teba v tejto chvíli najdôležitejšie. V takomto stave nič nenaruší tvoj pokoj, lebo budeš stáť pevne vo vlastnej sile – vo svojom strede.“
Počas noci sa mi podarilo všetko zlé – moje starosti i obavy nechať plynúť a odísť. Bolo to prvý krát, čo som sa tomu úplne odovzdala a dôverovala, že všetko je tak, ako má byť. Našla som v sebe vieru a pocit istoty, čo bolo pre mňa mimoriadne liečivé a oslobodzujúce. Pravdou je, že to boli presne tie pocity, ktoré mi už dlho v mojom živote chýbali.
Ďaľšou lekciou bolo, že nemôžem byť stále zaseknutá vo svojej hlave a že práve preto je dôležité vedieť sa dostať do svojho stredu a uvoľniť sa.
DÝCHAJ.
Pokojne a plynule, nerob si starosti.
SI V BEZPEČÍ.
Súboj svetla a tmy
Nasledovala téma „rodičia“. Moja duša sa k nim v tej chvíli presunula a ja som ich videla zhora, ako ležia v posteli a spia. Posielala som im veľa lásky. Takisto som ju posiela zvieratkám a vlastne všetkým naokolo, pretože som v nej bola celá ponorená a mala som veľkú chuť sa o ňu podeliť.
Zakrátko sa ku mne však začala pretláčať temnota a čo bolo pre mňa fascinujúce je fakt, že moje svetlo jej to nedovolilo. V tichosti som sledovala súboj svetla a tmy, kde moje svetlo pretláča tmavé oblaky dymu plynúce veľkou rýchlosťou. Svetlo ich napokon celé odrazilo a žiarilo ešte jasnejšie, než predtým.
Počas celej ceremónie som cítila ochranu a sprevádzanie bytostí, ktoré sa mi pri každom náznaku niečoho zlého prihovárali a šepkali mi, nech sa nebojím. Dnes tej temnote nedovolia ku mne preniknúť, pretože potrebujem liečenie a zaslúžim si pocítiť lásku. Vraveli mi: „Poď s nami, neboj sa, ideme ďalej“ a takto sme sa vždy dostávali k iným témam.
Stále sa mi vynáralo – Musíš tvoriť! Musíš tvoriť!
Vízia Panny Márie
Nepochybne najsilnejšie liečenie večera sa odohralo vo chvíli, keď som si išla sadnúť pred šamana, ktorý začal spievať icaros. Prvý krát som bola maximálne koncentrovaná a tak som sa vedela naplno otvoriť víziám. Mala som pocit, že nádherné icaros znejú priamo vo vnútri mojej hlavy, akoby Maestro Sina stál nadomnou a spieval. Boli to silné a liečivé piesne, ktoré ma naplnili hlbokým pokojom. Plávala som v obrovskom gejzíre lásky a vďačnosti.
Stále dookola som ďakovala Sinovi i Pachamame za všetku krásu, ktorú môžem prežívať a za jedinečnú možnosť byť TU. V tomto prostredí a s ľuďmi, ktorí sú tu so mnou. To svetlo bolo tak veľmi JASNÉ a priezračné, až mi vtislo slzy šťastia do očí.
V tom som začula slovo „SMIECH“.
„Potrebuješ viac smiechu, musíš sa viac usmievať“. Vtedy som sa začala naozaj usmievať a bolo to v skutku oslobodzujúce a príjemné 🙂
Ďalej som sa ocitla vo vnútri svojho tela. Videla som prázdny a rozľahlý priestor pripomínajúci jaskyňu. V tom som zažila niečo neopísateľne krásne. Zhora ku mne začala zostupovať bytosť, pripomínajúca Pannu Máriu, pričom spodok jej tela tvorili korene Zeme. Na samotnom spodku môjho tela, na jeho dne som ležala schúlená v embryonálnej polohe.
Bytosť ku mne natiahla ruky a pomaličky ma z veľkej výšky dvíhala k sebe hore, až ma napokon privinula vo svojom náručí a začala ku mne prehovárať: „Si veľmi múdra a krásna bytosť, si čistá láska, čisté vedomie. Nikdy na to nesmieš zabúdať. Vždy, keď ti bude ťažko, spomeň si na túto chvíľu a budeš vedieť, že si MILOVANÁ“.
Pocit istoty a bezpečia
Potom sa mi vynorilo slovo „STRACH“ a ona sa ma opýtala: „A čo je to vlastne ten strach? Čo to je?“. No a zrazu mi v tej chvíli prišiel celkom absurdný a nezmyselný, jednoducho zbytočný. Začala som sa mu smiať. Bytosti šepkali – vidíš, nie je reálny, nie je to svetlo. Tu s nami si v bezpečí, vždy sme tu s tebou. Potrebuješ veľa, veľa lásky a v tom okamihu som ju skutočne pocítila a mala som chuť podeliť sa o ňu s celým svetom. Začala som ju posielať každému v miestnosti, bola som ňou celkom pohltená.
Keď som sa vrátila na svoje miesto, cítila som šťastie a celý čas som si stískala ayahuascový amulet, ktorý sme si v ten deň vyrobili. Dodal mi veľkú silu a odvahu.
Prežila som si tiež jeden svoj traumatický zážitok z minulosti. Keď som sa znova ocitla v tej situácii, Panna Mária si ma privila v náručí. Potom tam prišli ostatné bytosti a vraveli – „Neboj sa, je to v poriadku, si v bezpečí. My sme tu s tebou vždy boli, aj v tejto ťažkej chvíli. Nikdy sme ťa neopustili a nikdy ťa neopustíme. Vždy budeme pri tebe“. Potom som to nechala ísť.
Neviem, kto boli tie bytosti. Nevidela som ich tváre, skôr som cítila ich vedomie. Vnímam ale, ako často a veľa mi opakovali, že som v bezpečí. Pravdou je, že v minulosti som si prešla mnohými ťažkými situáciami, kedy mi práve tá istota a pocit bezpečia chýbali. Zažívala som veľa strachu a negatívnych emócií, motala sa v bludných kruhoch, celkom stratená a odpojená od vlastného srdca. Preto bolo krásne pocítiť, aké je to byť naozaj v bezpečí a bez obáv.
Ďakujem za tento zážitok 🤍
