Niekedy venujeme prílišnú váhu tomu, čo si o nás druhý človek pomyslí. Ako si interpretuje naše správanie, čo to v ňom vyvolá. Máme plnú hlavu starostí. Čo takto ale obrátiť pozornosť na seba a pýtať sa – „Aký pocit vyvoláva jeho správanie vo mne? Prečo reagujem tak ako reagujem?“
Možno cítim strach z toho, že ma ten človek bude kritizovať kvôli mojim činom alebo slovám, ktoré som vyslovila. Možno sa mu na mne niečo nebude páčiť. Alebo ho sklamem. Je veľa možností. Myslím si však, že je dôležitejšie zamerať pozornosť na seba a preskúmať, kde z nás pramení tá neistota či pochybnosti. Prečo vôbec mám potrebu toľko riešiť niektoré banálnosti a maličkosti.
Myseľ si nájde rôzne cestičky. Najmä u ľudí so sklonom prílišne všetko analyzovať a rozpitvávať.
Keď sa pristihnem, ako myseľ kamsi odbieha a stráca sa v kolobehu myšlienok, vždy sa pokúsim najprv zastaviť a pozorujem, prečo to tak je. Kde bol ten spúšťač, ktorý vyvolal túto kaskádu emócií. Je dobré takto sa zastaviť aj vtedy, keď aktívne pracujete na zmene myslenia prípadne si manifestujete novú realitu.
Vtedy vás už spomínané zacyklenia v hlave, či už vo vlastných emóciách alebo minulosti môžu výrazne brzdiť v tom, o čo sa snažíte. Pretože vás budú stále držať späť, práve v tej minulosti, ktorú vy už predsa opakovať nechcete. Túžite sa pohnúť vpred, ale dopredu nemôžete vykročiť ako stará verzia Vášho Ja.
Prečo sa mi nedarí manifestovať?
Musíte urobiť rozhodnutie, ktoré nepripúšťa žiadnu inú možnosť než tú, v ktorej ste už touto novou verziou. A práve toto je jeden z tých háčikov, ktorý naše manifestácie brzdí alebo marí. Do vašej vysnívanej reality si nemôžete zobrať všetku tú záťaž z minulosti, ktorú vláčite denno denne na pleciach. Musíte sa jej zbaviť jednotlivými krokmi a prácou na sebe. Robiť vedomé rozhodnutia každý jeden deň.
Nestačí si len vizualizovať svoje sny, keď pritom budete sedieť na zadku a žiť stále po starom. Treba si v živote upratať a pozrieť sa na každú jednu oblasť. Zhodnotiť si, kde veci nefungujú a čo by ste mohli vylepšiť. Kde sú vaše úniky energie? Možno sa viac sústredíte na druhých než na seba. Rozdávate sa na všetky strany, snažíte sa každému pomôcť a vyhovieť, no pritom zabúdate na seba.
A možno ste len stratili iskru a váš život sa stal jedným kolobehom plným stereotypu bez vidiny lepšej budúcnosti. Tých možností je veľa. Jediným faktom ostáva, že zmenu za vás nikto iný urobiť nemôže. Je to vaša vlastná zodpovednosť a to v prvom rade voči sebe. Verím, že tak ako sme sa kedysi boli schopní naučiť všetky staré programy, ktoré nám už neslúžia, rovnako tak sa ich vieme aj odnaučiť.
Baričákove šlabikáre a začiatok mojej zmeny
Je prirodzené, že zmena vám nepôjde zo dňa na deň. Ak niekto žil 20-30 rokov určitým zaužívaným spôsobom života, nemôže očakávať, že zo dňa na deň zahodí všetku záťaž z pliec a začne žiť v realite plnej dúhy a jednorožcov. No ak sa človek rozhodne a povie si- „Okej, idem do toho! Zvládnem to“...ak urobí prvý krok a zotrvá v procese bez toho, aby sa vzdal, výsledky sa zaručene dostavia.
Sama touto cestou kráčam už 9 rokov a moje začiatky boli veľmi kostrbaté. Na úplnom začiatku ku mne prichádzali rôzne knihy, informácie či ľudia.
Spomínam si, ako som s úžasom hltala prvé Baričákove Šlabikáre šťastia a začínala si uvedomovať veľa súvislostí o emóciách, vzťahoch a rodine. V týchto začiatkoch boli moje kroky maličké. Mala som síce vedomosti , ktoré som ovládala na teoretickej rovine, no aplikovať ich reálne do praxe pre mňa bolo ťažké. Z detstva som si na pleciach niesla priveľa zranení a vzorcov správania a tie mi v živote spôsobovali často trápenie a bolesť.
Bojovala som so sebou i svetom, no najviac s rodičmi, s ktorými som mala v mladosti komplikovaný vzťah. Prešla som si obdobím obrovských hádok, bolesti a sĺz. Boli sme roky rokúce v jednej veľkej vojne a bolo obdobie, kedy som ich vinila z toho, čo mi v detstve odovzdali, akú bolesť mi spôsobili. Nedokázala som vystáť fakt, že nerozumeli môjmu prežívaniu a nedalo sa s nimi komunikovať.
A ja ako hypersenzitívne dieťa som pritom tak veľmi potrebovala správnu komunikáciu, lásku a bezpečie. Toto by však bola téma na samostatný článok. Pointou je, že na ceste liečenia príde okamih, kedy človek pochopí, že musí vystúpiť z role obete a prestať viniť kohokoľvek za to, v akých problémoch sa točí stále dokola.
Vzorce správania
Keď som pochopila svoje vzorce správania a pozrela sa na náš rod a fungovanie v rámci rodinných vzťahov, otvorilo mi to oči. Vidím, ako si každý na pleciach nesie svoju záťaž a pokiaľ s ňou behom života nič neurobí a nepracuje na sebe, iba ju nevedome ďalej odovzdáva ďalším generáciám.
Ja nemôžem ovplyvniť správanie druhých. Človek musí chcieť sám robiť zmeny vo svojom živote. Nemôžem na silu niekoho nútiť, aby sa zmenil, aby uvidel veci mojimi očami, aby pochopil…
Čo je ale krásne je fakt, že keď sa začnete vy sami meniť, začne sa meniť aj vaše okolie. Energiu neoklamete. To, čo začnete vyžarovať do okolia, začne harmonizovať okolie samotné. A vtedy sa môže stať, že veci, ktoré s vami už neladia, začnú samé pomaly odchádzať zo života preč. Netreba sa tomu brániť, lebo Vesmír vám tým vytvára priestor pre niečo nové.
Vnímam, ako moja zmena vplýva na tých najbližších a poviem vám, dnes už nie som vo vojne ani so svetom a ani s rodičmi. Náš vzťah je neporovnateľne lepší. Začala som inak vnímať veci a reagovať na určité situácie. Alebo aj nereagovať, čo je občas tiež fajn. 🙂
Preto sa vždy sústreďte hlavne na seba. Pracujte na sebe, opravujte staré vzorce, milujte a otvárajte srdce láske i životu a ja vám garantujem, že vaša zmena sa dotkne sŕdc ľudí vo vašom okolí. Nehovoriac o tom, aký prínos budete mať pre seba aj pre kolektívne vedomie.💫
