Dnes ráno pri raňajkách som sedela na záhrade a vnímala prírodu, ako sa prebúdza do jari. Bol nádherný slnečný deň. Premýšľala som nad tým, čo sa to zo mňa chce vlastne predrať na povrch, aký pocit?
Tvár bez masiek
Moje pravé JA. Moja absolútna autenticita, vlastná esencia, tvár bez masiek. Je to skutočne niečo, po čom moje srdce túži zo všetkého najviac.
Dlho v sebe nosím jeden program týkajúci sa dokonalosti. Pocit, že nie som dosť dobrá a že budem môcť začať robiť to a to až keď splním určité podmienky. Až keď budem mať dosť peňazí alebo keď budem dostatočne vyzretá. Keď si spracujem všetky svoje strachy.
Ale kde je ten dostatok? Kde, ako a kým je definovaná hranica, že toto je už dostatok a teraz môžeš začať robiť to, po čom túžiš. Vieš kde? Tam, kde si ju sám stanovíš, pretože všetky tieto obmedzenia si vytváraš IBA TY SÁM.
Ja viem, že programy a rany nesúce sa na pleciach z nášho detstva sa veľmi ťažko liečia. Sú v nás totižto hlboko zakorenené. Keď však chceš zmeniť svoj život, musíš túto prácu na sebe podstúpiť.
Pravdou je, že tu nejestvujú žiadne okľuky a je len jedna cesta – priamo skrz to všetko. Tempo už má ale každý svoje, čo je úplne v poriadku. Nesmieme na to zabúdať, keď sa najbližšie pristihneme pri úzkosti z predstáv o tom, kde by sme už v tomto našom veku mali byť, len preto, lebo niekto iný tam už je.
Prijatie nedokonalosti – keď nás čakanie na úplné vyliečenie spomaľuje
Baví ma, keď môžem dávať inšpiráciu a motiváciu ľuďom, ktorí kráčajú vlastnou cestou sebapoznania. Cestou k svojej autenticite. Vám všetkým chcem povedať, že to zvládneme! Že sa nám to podarí a jedného dňa spolu rozkvitneme do plnej krásy.
Človek by však nemal čakať až na pomyselné ‚úplné‘ vyliečenie, kým začne robiť to, po čom jeho srdce už dávno piští. Nejestvuje dokonalé vyliečenie, čo to vôbec je? Ak už by si bol dokonale vyliečený, prečistený a presvetlený, dosiahol by si pravdepodobne stav osvietenia. To už je zrejme tá maximálna hranica, ktorá sa dosiahnuť dá, ale čo je po nej? To je už na iné úvahy.
Krásny život bez masky, keď si dovolíš naplno prejavovať svoje pravé ja, myšlienky i názory. Keď budeš pevne ukotvený vo svojej sile a nepôjdeš už nikdy viac proti sebe. Keď budeš sám sebe tým najväčším fanúšikom, oporou i priateľom.
Jednoducho BYŤ. Tak ako si práve teraz a uvedomiť si, že vo svojom vnútri si duša dokonalá presne tak ako si, si milovaná.
Vedomá práca na sebe
Dosť bolo nosenia másk a rozdávania samého seba na úkor druhých a hlavne neúprimnosti k sebe či druhým. No a čo keď ma uvidia ako nedokonalú a uvidia môj strach. Čoho sa vlastne stále tak bojím? Že mi niekto uvidí až do duše? A prečo? Lebo sa do nej sama bojím pozrieť, do najväčšej hĺbky všetkých hĺbok ? Čoho sa tak bojím, že tam vnútri nájdem?
Všetko sa mi mení pred očami. Ilúzia starého ja sa rozpadá a rodí sa nová, silnejšia verzia mňa. Vedomá práca na sebe mi v tejto zmene nesmierne pomáha. Ale čo to vlastne je? Ako na sebe vedome pracovať a tiež integrovať všetky tie práce s energiou a ceremónie?
Vnímam to ako vedomú, aktívnu prácu v prítomnosti, kedy pozoruješ svoje myšlienky a správanie v rôznych situáciách. Snažíš sa pochopiť, čo je za nimi ukryté.
Čo je za tou oponou? Prečo sa mi niektoré negatívne myšlienky opakujú, aké zranenie za tým môže byť ukryté. Aké presvedčenie v sebe nosím a kedy som sa takto naposledy cítil? Pramení to z detstva, alebo z iného obdobia môjho života?
Postupne tak meníš svoje reakcie i vnímanie okolitého diania. Si menej reaktívny a viac súcitný. Vnímaš súvislosti a začínaš rozpoznávať svoje vzorce správania. A keď sa najbližšie pristihneš, že reaguješ po starom a stratil si nervy, môžeš to hneď v danej sekunde zmeniť. Pretože už nežiješ v nevedomosti, ale sám si vyberáš svoje reakcie. Nie si viac otrokom emócií, stávaš sa viac pozorovateľom.
Čo je tvoj spúšťač – tzv. trigger?
Keď sa pristihnem pri negatívnej myšlienke, vedome ju zastavím a zmením kurz a smerovanie k pozitívnemu. Musí to však vyvierať z môjho vnútra, ako moja vedomá voľba. Nie preto, lebo mám presvedčenie, že negatívne myšlienky sú niečo zlé a tak sa ich snažím hneď ako sa vynoria zatlačiť do úzadia.
Alkoholom, drogami, jedlom, nekonečným skrolovaním na sociálnych sieťach. Neschopnosťou byť sám so sebou a potrebou neustáleho obklopovania sa ľuďmi (len aby som na to nemusel myslieť). Akýmkoľvek adiktívnym správaním, únikom z reality či len obyčajným popieraním.
Lebo aj tie negatívne myšlienky sú nám vlastne na niečo dobré. Sú ako takí poslovia, od ktorých sa vieme veľa naučiť. Ukazujú nám oblasti, v ktorých ešte nie sme slobodní a ktoré prosia o našu pozornosť, rovnako ako naše spúšťače (tzv. triggers). Ukazujú nám časti nás samých, kde z nás vyviera bolesť či zranenie.
Dá sa s nimi pracovať a meniť ich, pomaly ich rozpúšťať a transformovať na niečo krajšie. Lebo keď pochopíš, že všetko je energia a ty sám si tvorcom svojho života, dáš si sakra pozor, čo do kvantového pola vysielaš a vyžaruješ.
Vykroč do neznáma.
Iróniou je, že ani nejde vlastne o učenie sa niečoho nového, ale skôr o rozpamätanie sa na to, že autenticita už je našou podstatou. Je súčasťou nás a my pre ňu len potrebujeme vytvoriť tie správne podmienky, aby sa mohla slobodne začať prejavovať v našich životoch. Odstrániť jej z cesty všetky prekážky, ktoré okolo nás vytvárajú múr ako obranný štít.
Moja račica už potrebuje opustiť svoju ulitu a vykročiť do veľkého neznáma s vedením, že všetko sa deje pre jej najvyššie dobro. Začať robiť viac tie veci, ktoré jej možno nie sú celkom príjemné, no sú nevyhnutné pre jej rast.
Cítim, že to naozaj potrebujem a hlavne dovoliť si to. Dovoliť si žiť tak, ako to cítiš a zároveň sa tak aj vyjadrovať. Hovoriť veci na rovinu a úprimne, dovoliť si byť aj bláznivá, zmyselná, hravá, akákoľvek. Experimentovať s tým, v čom sa cítiš pohodlne, kde ti je dobre a kde naopak cítiš, že tam byť nemáš a tak sa tam na silu pchať nebudeš.
Dovoľ si stanoviť zdravé hranice.
Keď si začneš stanovovať zdravé hranice, hovoriť nie a zároveň hovoriť veci od srdca, tak ako to naozaj cítiš, spočiatku to môže byť pre teba desivé. Tak veľmi desivé, až sa môžeš na okamih vrátiť do starých koľají – len aby si sa vyhla konfliktu, aby si zachovala mier medzi tebou a druhou osobou, aby si bola s niekým za dobre. Zo strachu zo straty priateľov. Z obavy, že prídeš o prácu…
Najviac sa mi to zrkadlí cez vzťahy a kontakt s ľuďmi. Všímam si, ako často umenšujem alebo potláčam samú seba len na úkor toho, čo si kto o mne pomyslí, ako ma budú vnímať ostatní. Viem, že je to absurdné, ale je to program vo mne hlboko zakorenený, s ktorým potrebujem pracovať. Robím to, lebo sa bojím odmietnutia. Bojím sa, že budem súdená, že budem kritizovaná a vysmiata.
Zvykla som umenšovať samú seba napríklad preto, lebo som mala pocit, že som pre toho druhého ‚príliš‘ a tak som sa snažila prispôsobiť svoje správanie či prejav tomu, čo by podľa mňa mohlo byť v jeho očiach akceptovateľné.
Inokedy zas chcem hovoriť o všetkých týchto veciach, o pocitoch a emóciách, o spiritualite a vesmíre, no vnímam, že v niektorých kruhoch to nie je prijaté ani pochopené. A to sú presne tie kruhy, ktoré som zo života musela s láskou prepustiť. Cítila som, že naše energie už viac nie sú kompatibilné a každý z nás je na inej ceste. Naša dohoda duší bola naplnená a viac sme si už nemali čo dať, nebol tam žiadny posun, skôr stagnácia.
Krok vpred – uvoľnenie nefunkčných vzťahov
Púšťanie ľudí zo života je jeho prirodzenou súčasťou a je to veľmi markantné presne v tých časoch, kedy ty na sebe začneš pracovať a začneš sa prebúdzať. Zrazu vidíš, kto tú prácu na sebe robí a kto nie, ako sa tí ľudia správajú, ako komunikujú, čo riešia a uvedomíš si, že ty to vlastne už viac nechceš.
Ty si tam už predsa kedysi bola, presne v tom istom kolotoči. Tak prečo by si sa vracala či držala späť, keď smeruješ dopredu, k lepšej verzii samej seba? Akú logiku by malo zotrvávať v kruhoch, ktoré sú pripomienkou energie, ktorú viac vo svojom živote nechceš? Všímaj si, ako sa cítiš po interakcii s druhým človekom. Cítiš sa byť plný sily a inšpirácie, alebo naopak cítiš únavu a vyčerpanosť?
Sú to všetko indikátory toho, kde si dobre a kde nie si. Lebo keď balansuješ medzi rastom a tým, čo nechávaš za sebou, vždy si zvoľ rast a to, čo je pre teba to najlepšie možné riešenie. Pokračuj v práci na sebe aj svojej premene a neignoruj viac signály, ktoré dostávaš od Vesmíru.
