V živote sa niekedy ocitneme na križovatkách, ktoré nám ho celý prevrátia naruby. Jednou z tých najzásadnejších pre mňa bol práve Ekvádor, kam ma priviedla vtedajšia životná situácia. Stratená a až po uši v úzkostiach utopená, hľadala som odpovede. Priviedla ma tam intuícia a ayahuasca, ktorá si ma k sebe asi tri roky intenzívne volala. Stále sa mi ukazovala v snoch, nemohla som na ňu prestať myslieť.
Jedného dňa cestou z práce som sedela vo vlaku a premýšľala nad tým, čo ma o pár týždňov čaká. Ako som tak cez okno sledovala krajinu v pohybe a začala vnímať, že už o chvíľku sa aj ja s ayahuascou stretnem zoči-voči a vykročím do jedného veľkého neznáma, premohla ma silná vlna emócií. Vtedy sa mi do očí vtisli slzy šťastia. Chcelo sa mi plakať a moje srdce vedelo prečo. Potvrdila mi to aj moja hermanka Gabika, ktorú som neskôr v Ekvádore spoznala.
V deň nášho odchodu do džungle sme ráno čakali na šoféra a ja som jej na izbe vravela, ako sa mi chce stále plakať a ako so mnou lomcujú všetky možné emócie. Vravela, že to už moja duša vie, že sa niečo ide diať.
Nemýlila sa. Udialo sa toho veľa.
Cesta do neznáma
Chvíle rastu a učenia. Lásky i vďačnosti, sĺz aj bolesti. Aj o tom bol pre mňa Ekvádor. Všetko sa nesmierne zrýchlilo a mám taký pocit, akoby som toho za posledné tri roky od mojej cesty zažila vnútorne tak veľa, ako snáď za celý život nie. Kvantový skok vpred.
Našla som tu všetko, čo mi predtým v živote chýbalo. Pocity, ktoré som hľadala a ktoré som doma nedokázala už dlho pocítiť. Objavila som v sebe pokoj. Stav, v ktorom nie je žiaden strach ani úzkosť.
Za ten čas som svoju komfortnú zónu opustila snáď sto krát a bolo to tým najlepším rozhodnutím, aké som mohla urobiť. Každé jedno pustenie komfortu mi totižto vždy prinieslo niečo krásne. Preto je často strach iba zbytočnou a iracionálnou brzdou brániacou nám v plnohodnotnom prežívaní života.
Všetko do seba perfektne zapadalo a išlo ako po masle. Bol to čistý flow, nádherné plynutie, kedy si tak silno odovzdaný dôvere a prítomnosti, až sa život stane symfóniou. Sranda je, že na 90% sme nikdy nemali nič naplánované, no aj tak nás Vesmír sám priviedol na tie správne miesta. Jediný pevný plán bola naša ayahuascová výprava a 3-dňový trek na Quilotou. Zvyšok bola čarokrásna improvizácia a musím povedať, že práve takýto spontánny štýl cestovania mi naozaj pasoval.
Say yes to Life
Občas mi naše dni pripomínali scénky z filmu Yes Man s Jimom Carreym. Na všetko sme vraveli ÁNO. Prekonávali sme svoje strachy, veľa riskovali, veľa sa smiali, no občas si aj poplakali. Najväčší adrenalín (pokiaľ nerátam ayahuascové ceremónie) bol jednoznačne bungee jumping z mosta, zip-lining, ale pre mňa napríklad už aj taká jazda na koni.
Adrenalínové zážitky
V tomto je Ekvádor naozaj dokonalý. V jednej krajine máte všetko pokope! Džungľu, oceán a pláže, hory aj sopky, no hlavne kopec zelene, čo ja úplne zbožňujem. Ak ste milovníci adrenalínu a prírody, tak táto krajina bude to pravé orechové pre vás. Môžete vyliezť na sopku, skúsiť rafting, canyoning, bungee jumping, surfing či paragliding.
Jazdiť na koni, navštíviť pamiatky hlavného mesta, spoznať život domorodých komunít žijúcich v pralese, ochutnať tie najfamóznejšie druhy exotického ovocia (guanabana a granadilla boli čisté nebo) a večer zakončiť kúpaním v termálnych prameňoch.
Ekvádor má nesmierne nádhernú a rozmanitú faunu i flóru. My sme počas našej cesty stihli napríklad výlet na malý ostrovček Isla de la Plata, kde sme pozorovali veľryby a uvideli aj mojich obľúbených blue-footed boobies – sulu modronohú. V Ayampe sme sa pre zmenu vybrali do prírodnej rezervácie Rio Ayampe Reserva na Ruta del Colibrí, kde sa dajú pozorovať kolibríci. Tam sme ale šťastie nemali, pretože sme po ceste žiadnych nevideli.
Obzvlášť som zbožňovala naše rána v Kamale – hosteli pre surferov a backpackerov, ktorý sídli v malom pobrežnom mestečku Montañita. Ubytované sme boli v chatkách kúsok od pláže. Naše rána začínali jógou a dychovými cvičeniami, potom sme sa išli okúpať do oceána a následne si vychutnali skvelé raňajky. Priznávam, odchádzalo sa mi odtiaľ naozaj ťažko! 😀
Krásne duše
Cestou sme spoznali úžasných ľudí, ktorí mi prirástli k srdcu a pri ktorých som mohla byť sama sebou, za čo im ďakujem. Za ich úsmevy a dobrú energiu, za všetok čas, ktorý sme spolu strávili.
Každý z nich ma niečo naučil. Niekedy mi stačilo už len pozorovať, s akou ľahkosťou a láskou pristupujú k životu. Ich názory a pohľady na svet mi dali nové perspektívy a kopec inšpirácie. Ukázali mi spontánnosť a radosť zo života, otvorenosť novým veciam.
Je to zvláštny pocit, no mňa to tak veľmi naplnilo, akoby sa moja stará prázdnota a diera v srdci začala pomaličky zaceľovať, až sa napokon zahojila.
Cesta k Sebaprijatiu
Vrátila som sa domov silnejšia a slobodnejšia, než kedykoľvek predtým. Pochopila som, čo je prítomný okamih a žila som len ním (teda aspoň na 99%, pretože myseľ si vždy nájde svoje cestičky). Bez obáv z budúcnosti, či strachu z minulosti. A práve minulosť bola tou, ktorú som za sebou konečne po dlhom čase zanechala. Už ma viac nezväzovala v myšlienkach, nebola som jej väzňom a to mi dalo obrovskú slobodu.
Znova som sa zamilovala do života, do jeho pestrých farieb a vôní, krásnych ľudí. Otvorila som sa všetkému, čo mi prišlo do cesty a po celý čas som cítila, ako ma ayahuasca neustále sprevádza a vedie tým správnym smerom. Je so mnou stále v myšlienkach i srdci.
Takisto som tu pocítila skutočnú lásku k sebe samej a je to ten najkrajší pocit pod slnkom. Pretože keď ju raz precítite na hlbokej úrovni, budete ju chcieť kultivovať a rozvíjať stále viac a viac. Pochopíte, aké dôležité miesto má v živote každého jedného z nás. Je to úplný základ všetkého, od čoho sa všetko okolo nás odvíja. Bez nej nikdy nebudeme môcť skutočne milovať druhých ľudí.
40 dní v raji
V neposlednej rade cestovanie samotné. Je pre mňa esenciou života. Keď som na cestách, cítim sa byť živšia a naplnenejšia. Som viac sama sebou, odvážnejšia a otvorenejšia novým veciam, ľuďom a zážitkom. A toto presne sú tie veci, ktoré si potom treba preniesť aj do reálneho života.
Živo si spomínam na slová mojej drahej Zoe ako sa nás pýtala, čo pre nás znamená cestovanie. Vravela, že si musíme nájsť to, čo na cestovaní milujeme, akým sme vtedy človekom a čo máme radi – a následne to preniesť aj do svojho bežného života.
Ja som na tejto ceste pochopila, že mi v živote chýba tanec, hra na hudobnom nástroji, spev, smiech a zábava. Viac radosti i spontánnosti. Každý deň si nájsť chvíľku pre seba a venovať sa samej sebe. Rozvíjať svoj potenciál, nájsť to, čo ma napĺňa a robí šťastnou. Žiť jednoducho naplno a nebáť sa zmeny, pretože zmena je cestou rastu.
Odpútať sa od negatívnych a nefunkčných vzťahov, odstrihnúť všetky staré putá, ktoré nás držia späť. Otvorene a na rovinu vyjadrovať svoje myšlienky a pocity, nič neskrývať ani nepotláčať. Ak ťa niečo bolí alebo trápi, daj to zo seba von a nikdy sa nehanbi za svoje pocity.
Miluj najviac, ako sa len dá. Uč sa nové jazyky, ochutnávaj nové jedlá, skúšaj nové hobby, alebo akúkoľvek aktivitu, len tak, pre radosť. Sprav to pre seba. Vyber sa na rande, na večeru, do kina, kam len chceš. Lebo keď si to tak zoberieš, ty si jediný človek, ktorý je s tebou nonstop celé dni a bude tu s tebou až do konca tvojich dní. Aký vzťah s tým človekom – teda sám so sebou chceš mať?
Keď moja duša v mieri bola
Ekvádor môj milovaný, dnes s odstupom času viem s istotou povedať, že si pre môj život mal absolútne zásadný význam. Zmenil si toho tak veľa. Moje smerovanie i optiku. Dal si mi nové perspektívy, z ktorých môžem dodnes čerpať. Časť môjho srdca už navždy ostane s tebou. V skutku mi zatiaľ žiadne miesto neprirástlo k srdcu tak, ako ty.
Našla som u teba ‚druhý domov‘, najmä v centre uprostred džungle, kde som zažila doposiaľ najsilnejšie napojenie na prírodu. Viete, ja sa v meste občas cítim, akoby som tam nevedela dýchať, akoby som sa dusila. Naopak v džungli som našla samú seba. Tam bola moja duša v mieri.
Nuž a ľudia, to je už kapitola sama o sebe 😊
Viete aké prekrásne je stretnúť niekoho, kto je plný života? Niekoho, v koho krvi život priam pulzuje? Čistá radosť, dobrá energia, nespútanosť a živelnosť.
Naozaj je veľmi dôležité byť v živote obklopený priateľmi, s ktorými ste na jednej vlne. Treba mať okolo seba ľudí, ktorí nás inšpirujú a motivujú, pri ktorých sme sami sebou a lepším človekom – lepšou verziou svojho ja.
Ďakujem za všetko a na záver už len pripájam môj obľúbený cestovateľský citát:
“And if travel is like love, it is, in the end, mostly because it’s a heightened state of awareness, in which we are mindful, receptive, undimmed by familiarity and ready to be transformed. That is why the best trips, like the best love affairs, never really end.” ― Pico Iyer
