Posledné dva roky je pre mňa téma otvárania sa dôvere naozaj aktuálna a začínam si v tomto smere uvedomovať veľa vecí. A čo pre mňa vlastne samotný proces znamená?
Je to dôvera v to, že všetko čím si prechádzam, si moja duša zvolila pre môj najlepší možný vývoj a posun vpred v tomto živote. Dôvera, že vesmír mi naozaj kryje chrbát a že všetko, čo si moje srdce praje sa plní a zhmotňuje v tejto realite.
Dôvera, že ma život zavedie tam, kam má.
Keď sa obzriem späť a vidím, aký veľký kus cesty som už prešla a koľko práce na sebe odviedla, musím povedať, že som na seba hrdá a mala by som si to vravieť častejšie, lebo niekedy na to zabúdam. Niekedy vidím len tie starosti a prekážky a zabúdam na všetko dobré, na všetko, čo som už prekonala a čo som sa naučila.
Maj sa viac rád, každý jeden deň a prestaň byť na seba tak prehnane kritický. Je čas rozprestrieť krídla a letieť. Tak vysoko, ako len chceš a vôbec sa neboj pádu, veď ty dobre vieš, že každý pád znamená rast a príležitosť k učeniu.
Dôveruj svojej ceste 🤍
Dovoľ si dávať samého seba na prvé miesto. Najprv ja až potom ty, lebo ja sa o seba musím najprv postarať a byť fit. Šťastná, zdravá, spokojná, ukotvená vo svojom strede. Milujúca i prijímajúca. Z tohto bodu potom môžem rozdávať, možem byť plne prítomná a otvorená či už ľuďom, alebo novým situáciám.
V knihe „Ascendent“ od Martina Schulmana som sa dočítala jednu nádhernú myšlienku, ktorá so mnou ihneď zarezonovala:
„Namiesto lipnutia na objektoch, ľuďoch alebo zážitkoch sa môžete naučiť nechať byť to, čo nemôžete ovládať a dospieť k múdrosti, ktorá vie, že najväčším možným úspechom je DOKONALÉ OVLÁDNUTIE SAMÉHO SEBA. Potom nebudete plytvať energiou na nesprávnych miestach“.
Nepozeraj sa na druhých ľudí, ale v prvom rade na seba a to v akomkoľvek smere i aspekte. NIKDY sa s nimi neporovnávaj. Neporovnávaj svoj vzhľad ani svoj život a už vôbec nie s kontrolovaným obsahom niekoho iného na sociálnej sieti. Neporovnávaj sa takisto z časového hľadiska, každý sa posúva a napreduje iným tempom. Máme iné priority i optiku, ľudia nemusia vnímať svet tak, ako ho vnímaš ty a to je úplne v poriadku.
Nauč sa akceptovať názory druhých. Môžeš ich akceptovať, no nemusíš ich prijímať za svoje. To je veľmi podstatné. A hlavne, za tými svojimi si stoj. Alebo si ich kľudne pozmeň, ak si už nadobudol novú skúsenosť, no nedovoľ druhým, aby ti ich zhadzovali a zosmiešňovali.
Nenechaj sa ovplyvňovať – niekedy sa ľahko stane, že sa človek stotožní a nevedomky si prevezme nejaký názor či presvedčenie z okolia či rodiny, ktorý mu vlastne v konečnom dôsledku viac škodí než pomáha. Musíš sa pýtať samého seba – je toto naozaj to, čo si myslím JA a s čím sa stotožňujem? Odkiaľ toto presvedčenie pramení? Pramení z môjho vnútra?
Všetky odpovede máš ukryté v sebe.
Predstav si, že máš obrovský dar života na tejto Zemi práve teraz v tejto chvíli. Prišiel si sem na túto planétu, aby si žil svoju najvyššiu pravdu – a tu je dôležité to slovíčko „SVOJU“. Nie otcovu, matkinu, bratovu, kamarátovu…SVOJU!
Bola by veľká škoda premrhať ten potenciál a dať svoju silu do rúk iným, pretože tak potom človek skutočne nemôže byť pánom svojho života. Vtedy sa necháva značne chaoticky unášať rôznymi smermi a nič mu vlastne ani poriadne nedáva zmysel.
Ja sama som si tým celým prešla – od malička, no ešte stále zažívam situácie, kedy mám pocit, že sa ľahko nechávam ovplyvniť názormi druhých ľudí. To, že ti niekto povie svoj názor na niečo, napríklad na tvoj život, na niečo, čo robíš zle alebo dobre, čo by si mal podľa neho zmeniť – to všetko je v poriadku. Môžeš si ten názor vypočuť, možno ťa inšpiruje k zmene a dá ti novú perspektívu. Alebo s tým naopak súhlasiť nebudeš.
Zachovaj si svoj vnútorný vhľad.
Nemali by sme ale meniť veci zbrklo len preto, lebo to od nás niekto chce alebo nám to radí. Vždy treba mať na pamäti, že každý človek má celkom inú optiku a najmä životné skúsenosti a teda väčšinou hovorí na základe tej svojej skúsenosti. Alebo podľa toho, čo niekde počul, čo si prečítal a podobne. Ide o to, vždy si zachovať ten svoj vlastný vnútorný vhľad – lebo iba ty sám vieš, čo je pre teba najlepšie.
A aj keď si teraz možno myslíš, že nevieš – ver mi, v hĺbke svojej duše máš všetky odpovede ktoré potrebuješ. Musíš sa ale odhodlať vydať na cestu do svojho vnútra, pretože to za teba nikto iný urobiť nemôže.
Ja som sa často spoliehala na externé zdroje pomoci – psychológov, knihy, terapie, rôzne metódy ako si pomôcť. Vždy som si pri každom pomyslela – „áno, TOTO už určite bude tá vec, ktorá mi môj problém objasní“. No nie je to také jednoduché. Všetko to boli len kúsky skladačky – no každá z nich nesmierne cenná.
Som ako taký malý pátrač. Nikdy nečakaj instantnú terapiu, všetko má svoj čas.
Všetko príde v ten správny okamih.
